© 2016 by G-geo geodetické práce

Odborné výrazy z geodézie a katastra -  G-geo

Verejnosť katastrálneho operátu

Katastrálny operát je verejný, každý má právo si z neho robiť výpisy, odpisy alebo náčrty. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, oprávneným osobám alebo osobám vykonávajúcich geodetické činnosti pre pozemkové úpravy, osobám vyhotovujúcim GP alebo osobám zaoberajúcim sa znaleckou činnosťou.

Hodnovernosť údajov

Údaje katastra, a to údaje o prácach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh pozemku, výmera, geometrické určenie nehnuteľnosti a katastrálneho územia sú hodnoverné a záväzné.

Druhy pozemkov

1. orná pôda
2. chmeľnice
3. vinice
4. záhrady
5. ovocné sady
6. trvalý trávnatý porast
7. lesné pozemky
8. vodné plochy
9. zastavané plochy
10. ostatné plochy

Číselná vektorová katastrálna mapa

Je mapa, ktorá vzniká ako výsledok spracovania číselných údajov získaných meraním a zaznamenaním priamo v teréne.

Identifikácia parcely

Identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.

Geodetické práce

Geodetickými prácami sa rozumejú meračské práce, zaznamenávanie a spracovanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií.

Geometrické určenie nehnuteľností

Geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu alebo v súbore číselných údajov jednej z týchto máp.

Hranica pozemku

Hranicu pozemku určujú spojnice ich lomových bodov. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú, a ak nie je medzi nimi sporná.

Katastrálna mapa

Katastrálna mapa je polohopisná mapa veľkej mierky, ktorá zobrazuje všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovanej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.

Katastrálne konanie

Katastrálne konanie je činnosť, v rámci ktorej sa vkladajú a zaznamenávajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam, opravujú sa chyby v katastrálnom operáte, prešetrujú sa zmeny údajov katastra, vykonáva sa revízia údajov katastra a obnovuje sa katastrálny operát.

Katastrálne územie

Katastrálnym územím sa rozumie územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.

Katastrálny operát

Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov, ktoré obsahujú údaje katastra z jedného katastrálneho územia. Tvoria ho dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu.

Lomový bod

Lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, hranica katastrálneho územia, hranica zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov.

Mapa určeného operátu

Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov.

Nečíselná vektorová katastrálna mapa

Nečíselná vektorová katastrálna mapa je mapa, ktorá vzniká ako výsledok spracovania číselných údajov získaných kartometrickým určením.

Parcelné číslo

Parcelné číslo je číslo, ktorým sa označuje pozemok zobrazený na katastrálnej mape, na mape určeného operátu, alebo v geometrickom pláne, ktorý tak tvorí parcelu.

Parcela

Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Možno uviesť aj jednoduchú ale výstižnú definíciu: Parcela je pozemok zobrazený na mape, alebo v geometrickom pláne, pričom jeho zobrazeniu predchádza geometrické a polohové určenie.

Pozemok

Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, hranicou katastrálneho územia, hranicou zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby, hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.

Pozemková kniha

Pozemková kniha je verejná kniha, v ktorej sa evidovali nehnuteľnosti, vlastnícke a iné vecné práva k týmto nehnuteľnostiam (platil do 1. 1. 1951). V súčasnosti je pozemková kniha archívnym dokumentom a zároveň súčasťou operátu katastra nehnuteľností a slúži na preukázanie práv k nehnuteľnostiam, ktoré ešte nie sú evidované na listoch vlastníctva súboru popisných informácií katastra.

Pozemkovoknižná mapa

Pozemkovoknižná mapa tvorí súčasť pozemkovej knihy. Obsahuje parcely, ktoré sú evidované v ostatnom pozemkovoknižnom operáte.

Poznámka

Poznámka je úkon správy katastra. Poznámkou sa vyznačujú skutočnosti, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť alebo na osobu. Poznámka nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.

ROEP

Register obnovenej evidencie pozemkov (skr. ROEP) je zápis pozemkov a vlastníckych práv k nim na list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Takéto pozemky boli do zápisu registra evidované iba v určenom operáte (napríklad v pozemkovej knihe) alebo v iných listinách.

Pozemkové úpravy

Pozemkové úpravy sa vykonávajú z dôvodu účelnejšieho usporiadania pozemkov a vlastníctva v obvode pozemkových úprav. Výsledkom je nové rozdelenie a umiestnenie pozemkov a (menej rozdrobené) vlastníctvo k nim.

Vecné bremeno

Vecné bremeno je obmedzenie vlastníka nehnuteľností v takom zmysle, že je povinný niečo trpieť, konať alebo sa niečoho zdržať.

Vektorová katastrálna mapa VKM

Vektorová katastrálna mapa je digitálna katastrálna mapa vo vektorovom tvare, ktorej obsah, vyplývajúci z osobitného predpisu, je uložený v súboroch so stanovenou štruktúrou na pamäťovom médiu počítača.

Vklad

Vklad je úkon správy katastra. Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Výmera

Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového určenia pozemku a jeho zobrazenia. Výmera sa zaokrúhľuje na celé štvorcové metre.

Vytýčenie hranice

Vytýčenie hranice pozemku je geodetický úkon, ktorým sa v teréne zistí a vyznačí poloha lomových bodov hraníc pozemku a v príslušnom tvare sa označí meračskými znakmi. Vytyčovať možno aj iné hranice, ktoré nie sú hranicami pozemku (napr. hranicu priebehu vecného bremena).

Zápis práv k nehnuteľnostiam

Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

Záznam

Záznam je úkon správy katastra. Plní evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Rozostavaná stavba

Na účely evidovania v katastri nehnuteľností sa považuje rozostavaná stavba za takú stavbu, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

Autorizovaný geodet

Autorizovaný geodet, kartograf je osoba, ktorá garantuje správnosť a presnosť geodetických a kartografických prác. Má odborné vzdelanie a zložila skúšku odbornej spôsobilosti na výkon geodetických a kartografických činností. Samotné práce v geodézii a kartografii môže vykonávať ktokoľvek, ale výsledok musí byť overený autorizovaným geodetom a kartografom.

Evidenčný list

Bol doklad, v ktorom boli zapísané všetky nehnuteľnosti v užívaní toho istého užívateľa (držiteľa, nájomcu, správcu). Evidenčné listy boli zrušené novelou vyhlášky k 1.1.2005. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, sú evidované na príslušnom liste vlastníctva.

Intabulačný princíp

Intabulačný princíp (intabulácia – vklad) znamenal, že vlastníctvo k pozemku sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy. Tento princíp bol prelomený (tzv. stredným) Občianskym zákonníkom 141/1950 Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádzalo už samotnou listinou.

List vlastníctva

List vlastníctva je doklad obsahujúci všetky verejné informácie o jednej parcele (vlastníci, rozmery, účel využívania). Zároveň obsahuje informácie o obmedzení v nakladaní s nehnuteľnosťou (hypotéka, povinnosť strpieť napr. obecný vodovod na pozemku … ). Je vhodné, preštudovať ho pred kúpou nehnuteľnosti. Na jednom liste vlastníctva môžu byť zapísané viaceré nehnuteľnosti tých istých vlastníkov.

Parcela registra C

Parcela registra C je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape (čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E). Register C pokrýva celé katastrálne územie, tj. každý pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele.

Parcela registra E

Parcela registra E (EKN parcela) je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné (na rozdiel od parciel registra C, ktorých hranice sú v teréne viditeľné).

Je to často prípad malých rolí, ktoré začalo obhospodarovať jednotné roľnícke družstvo (v listinách uvádzané ako pozemky v užívaní socialistickej organizácie) a počas neskorších mapovaní sa zamerala len veľká roľa obhospodarovaná JRD. Tým pádom vznikla jedna veľká parcela registra C. Pričom v súčasnosti sa nedá povedať, kde presne v rámci celej JRD role sa nachádza maličká EKN parcela.

Parcelu registra E je možné zmeniť na CKN parcelu geometrickým plánom na obnovu pôvodnej parcely, geometrické plány zhotovujú súkromné geodetické firmy. Každá EKN parcela je vždy obsiahnutá v nejakej CKN parcele. V tomto prípade príslušná CKN parcela nie je vedená na liste vlastníctva a teda nemá žiadneho vlastníka. Ak by nastal prípad, že existuje EKN parcela vedená na liste vlastníctva a je umiestnená v CKN parcele, ktorá je tiež na liste vlastníctva, jedná sa o chybu v katastrálnom operáte, nakoľko ten istý kus pozemku nemôže byť zapísaný na rozdielnych listoch vlastníctva s rozdielnymi vlastníkmi a je možné požiadať príslušnú správu katastra o opravu chyby v katastrálnom operáte.

EKN parcely sa zväčša nachádzajú v extraviláne obce (ale nie je to pravidlo), EKN parcely, na rozdiel od CKN parciel, nepokrývajú celé katastrálne územie.

Vzťahy k EKN parcelám sa vysporadúvajú registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Parcely registra E sa niekedy označujú ako združené pozemky alebo parcely určeného operátu.

Pozemnoknižná vložka

Pozemnoknižná vložka (pozemno-knižná vložka, pozemnoknižná zápisnica, pozemnoknižna vložko-zápisnica, PK vložka, PKN vložka) je obdoba listu vlastníctva používaná na evidenciu nehnuteľností od roku 1881 do mája 1964. Plnili rovnakú funkciu ako v súčasnosti list vlastníctva. Pozostávali podobne ako terajšie listy vlastníctva z časti A – majetková podstata, B – list vlastníctva, tj zoznam vlastníkov, C – ťarchy. Zápisy do pozemnoknižných vložiek neboli vždy vykonané pre nezáujem alebo neznalosť  vlastníkov (doslovne si predajca a nadobúdateľ iba podali ruky) a sčasti aj preto, že boli písané v maďarskom jazyku a až neskôr v slovenčine.

Pozemnoknižné vložky boli vedené v tzv. pozemkovej knihe. Pozemková kniha slúži ako zdroj informácií o právnych vzťahoch k pozemkom, ak nie sú zapísané v liste vlastníctva.

Súpisné číslo stavby

Je číslo, ktoré bolo stavbe pridelené na základe kolaudačného rozhodnutia a malo by byť umiestnené na stavbe. Ak súpisné číslo pozostáva z dvoch častí, súpisné je to prvé, tj. pri čísle 255/5 je súpisným číslom 255, číslo 5 je orientačné číslo. V jednej obci má jedno súpisné číslo jedna stavba, čiže v našom prípade v celej obci je len jedna stavba so súpisným číslom 255.

Výpis z listu vlastníctva

Výpis z listu vlastníctva zobrazuje aktuálny stav na danom liste vlastníctva. Všetky zmeny sa postupne zapisujú a rušia v originály listu vlastníctva, výpis ukazuje len aktuálny stav bez predošlých zmien. Výpis z listu vlastníctva vydáva a overuje správa katastra a spoplatňuje sa poplatkom (kolkom) 8€ pre právne účely.

Záznam podrobného merania zmien

Záznam podrobného merania zmien (ZPMZ) je podklad na vyhotovenie geometrického plánu a vykonanie (zakreslenie) zmien v katastrálnom operáte (napríklad mape).
Záznam podrobného merania zmien pozostáva z troch častí:

- Popisné pole – je “tabuľka”, v ktorej sú uvedené základné informácie o zázname podrobného merania zmien (číslo geometrického plánu ku ktorému je vyhotovený, meno geodeta …)

- Grafické znázornenie – zobrazuje nový stav (zmeny), čísla bodov, kontrolné omerné alebo aj krížove miery, atď.

- Technická správa – obsahuje zoznam bodov a ich súradníc, merané údaje, výpočet

Zbierka listín

Zbierka listín obsahuje písomné vyhotovenia zmlúv a iných listín zapísaných do katastra nehnuteľností. Prístup k uloženým listinám majú len terajší alebo predchádzajúci vlastníci (a potom ďalšie zo zákona určené oprávnené osoby).

Geometrický plán

Geometrický plán (GP) je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú ich rozdelením alebo zlúčením a vyjadruje stav nehnuteľností a práv, ktoré sa viažu k nehnuteľnostiam pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrickým plánom sa graficky znázorňuje vecné bremeno k časti pozemku. GP úradne overuje kataster. GP je technickým podkladom na:

a) právne úkony, spisovanie zmlúv a verejných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú právne vzťahy k nehnuteľnostiam v KN,

b) vykonávanie zmien v KN,

c) obnovenie lomových bodov hraníc pozemkov v teréne vytyčovaním, ak bol GP podkladom na vykonanie zmeny v KN.

Vytyčovanie hraníc pozemkov

Vytyčovanie hraníc pozemkov predstavuje geodetický úkon, ktorým sa v teréne vyznačí poloha lomových bodov hranice pozemku, prípadne inej hranice (napr. správnej hranice, hranice katastrálneho územia), ktorá vyjadruje vzájomný polohový vzťah v teréne a v určenom podklade. Hranice sa podľa potreby vytyčujú aj v bodoch, z ktorých je vidieť na susedné lomové body a v bodoch, kde sa pripája vlastnícka hranica iného pozemku. K vytýčeniu hraníc pozemku sú zavolaní vlastníci predmetných pozemkov alebo iné oprávnené osoby, ktorí sa oboznámia s priebehom vytýčenej hranice.

Vytýčenú hranicu pozemku trvalo označia vlastníci pozemkov do 30 dní od vytýčenia hranice pozemku. Ak je hranica sporná nestabilizuje sa, je predmetom ďalšieho konania.

Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú práva k nehnuteľnostiam.

Vytyčovanie hraníc pozemku môže vykonávať osoba, ktorá má spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti a správa katastra. Operát z vytyčovania hranice pozemku sa autorizačne overuje.

Grafická identifikácia

Jedná sa o zakreslenie pôvodnej parcely evidovanej v pozemkovej knihe (v pozemno knižnej vložke,) alebo v registri "E", do katastrálnej mapy registra "C". Katastrálna mapa registra "C" je bežne používaná na takmer všetky právne úkony. Túto službu môžete potrebovať zväčša v prípade, kedy ste vlastníkmi starého pozemku evidovaného len v starých mapách a chcete zistiť, kde sa reálne nachádza.

Spätná grafická identifikácia

Vyhotovuje sa v prípade, kedy treba poznať históriu existujúcej parcely „registra C“ alebo aj parcely registra „E“. Je možné ju vyhotoviť až 100 rokov dozadu.

Vytýčenie stavieb

Vytyčovanie sa realizuje na základe individuálneho zadania klienta, alebo na základe podkladov od projektanta a pod. Pri vytyčovaní stavieb sa využíva najnovšia technika s technológiou GPS, ktorá umožňuje pracovať s presnosťou až +/- 2,00 cm. Pred zahájením vytyčovania stavby sa obvykle doporučuje presné vytýčenie hranice pozemku, aby nedošlo k nedopatreniu, že stavba bude postavená na cudzom pozemku.

Polohopis – výškopis

Jedná sa o zameranie existujúceho výškového priebehu pozemku v teréne a existujúcich prvkov polohopisu (napr. cesty, ploty, viditeľné inžinierske siete a pod.) zväčša ako podklad pre projektanta. Zamerané existujúce prvky v teréne sú zakreslené do katastrálnej mapy. Výsledkom je teda sútlač skutkového stavu so stavom právnym. Výsledkom môže byť napr. zistenie, že existujúci plot je postavený o 50 cm ďalej ako by správne mal, teda že napr. sused využíva po celej dĺžke pozemku o 50 cm viac, ako by využívať mal.

List vlastníctva na pošte

Určite neuniklo Vašej pozornosti, že list vlastníctva sa dá získať už aj na pošte (nie na každej). Postup je veľmi jednoduchý. Výhodou je, že LV získate aj k nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná v operáte iného katastra. Takže už netreba cestovať po LV do iného mesta.

Adresný bod

Register adries je informačný systém verejnej správy. Upravuje ho zákon 125/2015 Z.z. Do registra adries zapisujú údaje obce a mestá. Register obsahuje údaje o adresách všetkých fyzických budov na území Slovenskej republiky, ktorým bolo určené súpisné číslo. Zároveň sú každej budove (vchodu) pridelené súradnice, ktoré musia byť zamerané geodetom.

Susedná stavba

Okrem priamo susediacej stavby sa za susednú stavbu považuje aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa stavebného zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Nebytový priestor

Nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia bytového domu.

Stavebný pozemok

Stavebný pozemok podľa stavebného zákona je časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Pozemná stavba

Za pozemné stavby sa považujú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

Líniová stavba

Za líniové stavby sa podľa stavebného zákona považujú najmä:
a) ropovody, plynovody, produktovody, teplovody,
b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
c) stavby dráh,
d) podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny,
e) vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály,
f) vedenia elektronickej komunikačnej siete,
g) letiská,
h) prístavy.

Kolaudačné rozhodnutie

Kolaudačné rozhodnutie je rozhodnutie miestne príslušného stavebného úradu, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel v opačnom prípade stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie nevydá.
V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku.

Drobná stavba

Za drobné stavby sa považujú tie stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
Za drobné stavby sa považujú aj
a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b) oplotenie,
c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.

Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.

Jednoduchá stavba

Za jednoduchú stavbu sa podľa stavebného zákona považuje:

a) bytová budova, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, má jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,

b) stavba na individuálnu rekreáciu,

c) prízemná stavba a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,

d) oporný múr,

e) podzemná stavba, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.

Stavby uvedené pod c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb.

Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.

Inžinierska stavba

Za inžinierske stavby sa podľa stavebného zákona považujú:
a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,
b) železničné, lanové a iné dráhy,
c) vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,
d) mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,
e) prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky,
f) diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,
g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,
h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,
i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,
j) banské stavby a ťažobné zariadenia,
k) stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,
l) stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu,
m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,
n) stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne,
o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky,
p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,
r) ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.

Vyvlastnenie

Vyvlastnenie je správne konanie, cieľom ktorého je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.
Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

Prístupová cesta

Prístupová cesta k nehnuteľnosti (k domu) je prvá z vecí, ktorú musí obozretný kupujúci skúmať. Aj situácie, ktoré sa na prvý pohľad zdajú bezproblémové, sa neskôr zmôžu zmeniť. Vlastník prístupovej komunikácie ju môže oplotiť, čím vám znemožní prístup k vašej nehnuteľnosti. Aj keď sa vám javí cesta k pozemku ako obecná (vyasfaltovaná), nemusí to vždy tak byť.
Treba dodať, že žiadna banka vám neposkytne hypotekárny úver, ak nebude právne vysporiadaná prístupová cesta. Je to z toho dôvodu, že hodnota nehnuteľnosti bez prístupovej cesty je výrazne nižšia a bolo by ju ťažšie predať v prípade výkonu záložného práva, ku ktorému banka pristupuje, ak sa úver nesplácal.

Poľnohospodársky pôdny fond

Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov.

Lesný pôdny fond

Lesný pôdny fond tvoria pozemky, ktoré sú trvale určené na plnenie funkcií lesov.

Intravilán

Zastavané územie obce (intravilán) tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor:

a) stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené,

b) poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a),

c) pozemkov ostatných plôch,

d) pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny,

e) pozemkov, ktoré podľa schváleného územného plánu obce alebo schváleného územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie).

Extravilán

Extravilán je vonkajšia časť katastrálneho územia obce, t. j. územie ležiace mimo jej zastavanej a na zástavbu určenej časti (mimo intravilánu). Tvoria ho najmä poľnohospodárske a lesné pozemky, príp. vodné plochy, môže však zahŕňať rozptýlené sídla (umelé roztrúsené osady, samoty, chalupy a pod.) alebo hospodárske stavby (napr. stodoly, mlyny atď.).

Please reload

  • Facebook Social Icon
  • Google+ Social Icon

Ing. Zoltán Gasparik  G-geo (autorizovaný geodet)

Ipeľský Sokolec 144,

935 75 IPEĽSKÝ SOKOLEC

e-mail: info@g-geo.sk

www.g-geo.sk

mobil: 0907865038

DIČ: 1080327105

IČO: 45926280

Sociálne siete:

 

Užitočné linky
This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now